skip to main |
skip to sidebar
Static Tensions
Kylesa2009 / 20 Buck Spin
info: Kylesa, myspace
Dvaja bubeníci. To je prvé čo vám po spustení štvrtého štúdiového albumu tejto americkej svorky udrie do uší. A po chvíli uznáte, že tam nie sú len ako ozdoba (Melvins by vedeli rozprávať). Takéto kombo dokáže dať hudbe neuveriteľný drajv a aj keď už tuto zostavu využili aj na predchádzajúcom albume, na Static Tension ju zaslúžené vytiahli do popredia. 
Štýlovo je možné ich tvorbu zaradiť do sludgeu avšak s nie nepodstatným množstvom prímesí. Trocha ošúchaného crustu, trashu a hardcoreu s náznakmi progu a psychedelie a mame tu dnešnú Kylesu. Predošlé albumy boli poväčšinou založené na priamočiarych trashujúcich vypalovačkách, cválajúcich v neúprosnom rytme po hlavách poslucháčov. Tato bezkompromisnosť na tomto albume nezmizla, a verte že ak ste sa s tvorbou tejto bandy už stretli spoznáte ju okamžite po par prvých tónoch, je len inteligentne obalená melodickými motívmi, ktoré tentokrát netvoria len akúsi pridanú hodnotu. Ďalšou silnou stránkou albumu je jeho značná variabilita, čí už skladbu od skladby alebo v rámci jednej skladby striedajú motívy a rytmy s ľahkosťou skutočných profesionálov vo svojom obore. A tou povestnou čerešničkou je tu bicia sekcia. Klepačkový blastbeat v jednom uchu a pomaly striktný rytmus v druhom? Zdá sa to prestrelené a kalkulované len na efekt? Skladba Said And Done vás vyvedie z omylu. Hutné a chytľavé riffi (ten naznak Ironmanovského protoriffu sa nedal prepočuť :), vynikajúce mužsko/ženské vokály v našlapanom rytmickom obale. Toto všetko spolu vytvára zatiaľ najlepší rockový album s ktorým som sa mal tento rok česť stretnúť. Odporúčam vychutnávať so slúchatkami na ušiach ale hlavne čo najhlasnejšie.
Vypočuj si: youtube, youtube 
Scylla & Charybdis
Christoph De Babalon
2008 / CFET
info: Christoph De Babalon, myspace, last.fm
Ako dve grécke morské monštrá z názvu nahrávky vás nútia vybrať si smrť v útrobách jednej z nich tak isto aj dva opusy nachádzajúce sa na tomto albume vás nútia vybrať si ktorému z nich podľahnete. 
Nový album, ktorý tento nemecký temný rytier vydáva po jedenástich(!) rokoch od predchádzajúceho počinu, je tým najlepším čo sa ku mne v poslednej dobe z oblasti temného experimentálneho ambientu (illbietu) dostalo. Prvá z dvoch vyše dvanásťminútových skladieb nesie názov Scylla a je z týchto dvoch tou temnejšou industriálne ladenou skladbou. Jej základnou kostrou sú hlboké ambientné atmosféry dokresľované vynikajúcim vokálom, ktorý jej zapožičala experimentálna multimediálna umelkyňa Alexandra Von Bolz´n a postupne sa vynárajúci industriálny beat. Je to najme vokál v tejto skladbe, čo jej dodáva to chladne až neľudské vyznenie. Šepot, spev sirén, až blackmetalový zúrivý sipot, žalostné úpenie a všetky polohy medzi nimi tu znejú zároveň aj jednotlivo. Vynárajú sa a znova ponárajú, prelínajú medzi sebou a tým vytvárajú základnú morfujúcu sa textúru, ktorú drží po hromade postupne čoraz zlámanejší beat. Druha skladba albumu Charybdis je menej temnou (v úvodzovkách) skladbou, ale tento pocit vzniká najskôr len z celkového upbeat vyznenia tracku, ktorého nosnou kostrou je značne rozbitý a polámaný vysokokinetický break, ktorému však chýba agresivita a skôr vyvoláva psychoticky roztrieštené pocity. Týmto pocitom poriadnou dávkou napomáha aj vokál nemeckej gejši Hanayo, posadený do polohy šialeného dieťaťa hrajúceho sa v opustenom sirotinci. Možno to tak neznie, ale celkovo je tento album rýchlo plynúce počúvanie, s veľkým replay potenciálom. Silná a znepokojujúca doska (tak ako aj jej obal) možno nie vhodná do tejto jarnej eufórie ale svojich poslucháčov si určíte nájde.
Vypočuj si: youtube, last.fm
