skip to main |
skip to sidebar
Suicidal Symphonies / Summer Spent Indoors / Broken Smile / Cheesy Chips
Swampyboy2008 / Sociopath Recordings
info: myspace, last.fm
Nestáva sa často aby hudobník vydal štyri albumy v priebehu jedného roka, bez toho aby výrazne kolísali v kvalite, tak ako sa to minulý rok podarilo tomuto talentovanému londínčanovi. 
Nehovoriac o tom že všetky tieto albumy vznikli čisto podomáckou diy cestou a vydane boli na. sympatickom taiwanskom net labely Sociopath. Swampyboy sa venuje tvorbe 8bitovej hudby založenej skoro výhradne na tom, čo sa mu podarí vyťažiť zo zvukového čipu Game Boya. A verte, že toho nie je málo. Ako sám tvrdí v tvorbe ho najviac ovplyvňujú soundtracky z retro video hier a jungle a happy hardcore 90tych rokov. A je to v jeho hudbe cítiť. Výrazne melancholické a chytľavé melódie, ktoré však majú ďaleko k detinskosti, ako by sa možno dalo pri tomto tvorivom postupe čakať, sú dopĺňané väčšinou lámanými beatmi vo vyšších tempách. Možno časom sa pri počúvaní jednotlivé skladby začnú zlievať, čo sa dá pripísať na vrub obmedzeným zvukovým možnostiam gameboya, ale Swampyboy vtiahne poslucháča vždy späť, buď zaujímavým alebo chytľavým melodickým motívom, alebo nezvyčajným rytmicky postupom. Je až na počudovanie že s takými obmedzenými prostriedkami je možné dosiahnuť takýchto výsledkov a o to viac si ich ako poslucháč cením.
Vypočuj si: youtube, Suicidal Symphonies: sociopath(celý album), Summer Spent Indoors: sociopath(celý album), last.fm, Broken Smile: sociopath(celý album), last.fm(celý album),
Cheesy Chips: sociopath(celý album), last.fm(celý album)
Unity Means Power
Cardopusher
2008 / Murder Channel Records
info: myspace, last.fm
Aj keď sa Luis Garban stále viac vzďaľuje (bohužiaľ) svojim divokým koreňom a v poslednej dobe o sebe dáva vedieť najmä dubstepovými lpčkami, minulý rok prekvapil - a musím povedať že aj veľmi potešil - novým v poradí druhým albumom, ktorý s kľudným svedomím radím k špičke toho, čo v súčasnosti pod hlavičkou raggacoreu vychádza.
Unity Means Power je ukážkovo raggacoreový album spájajúci lámané beaty s reggae - a keďže Cardopusher nezaprie svoje latinskoamerické korene, tak skôr reggaetonovými - pripadne dancehallovými prvkami. Vedľa seba tu nájdete breakcoreové beaty, ťažké dancehallom ovplyvnené tuu-tu-tu basové linky, vysamplované vokály všemožného pôvodu (Cardopusher sa pri samplovaní nenecháva obmedzovať žánrovými hranicami – napríklad Guns N' Roses
podložené reggae rytmom a dancehallovým vokálom v skladbe Show Me Your Pussy Massive) a aj pomalšie oddychové skladby, spadajúce do dubstepovej škatuľky (Gaan A Bed).
Skladby sa prelievajú z pohodového uptempo jungleu do ťažkých až hardcoreových menej lámaných beatov a spať, sprevádzané všehochuťovou kolážou samplov, útržkov reggae riddimov a vokálov. Ukážkovým príkladom je Jamaican Tang, raggacoreová hymna, spĺňajúca dokonale všetky možné aj nemožné producentské klišé ale aj napriek tomu – alebo vďaka tomu – jeden z adrenalínom nabitých vrcholov albumu.
Musím povedať že novy album je, na rozdiel od ťažšieho predchádzajúceho, tanečnejší a celkovo je viac určený do klubov, kde sa určíte na plno ukáže jeho sila o čom sa dúfam budeme môcť presvedčiť budúci mesiac v Subclube (ja určíte).
Vypočuj si: youtube, youtube
MutationsThe Kilimanjaro Darkjazz Ensemble
2009 / Ad Noiseam
info: myspace, last.fm
Kilimanjaro Darkjazz Ensemble začali ako experiment dvoch hudobníkov- Jasona Köhnena (Bong-Ra) a Gideona Kiersa, v ktorom chceli pomocou hudby vyjadriť, to, čo ich inspiruje najmä po vizuálnej stránke. 
Začali skladaním soundtrackou k nemým filmom (Nosferatu, Metropolis) odvolávajúc sa najmä na estetiku nemého filmu a Švankmajerových animácii. Postupom času sa dvojčlenné teleso rozrástlo o ďalších hudobníkov, ktorý ich podporovali najmä pri živých vystúpeniach a dopracovalo sa do dnešnej, sedemčlennej podoby. Po prvom albume vydanom na Planet Mu prichádzajú tento rok s ochutnávkou toho, kam sa po hudobnej stránke posunuli – epčkom Mutations. Na tomto počine sa znova dočkáme pomaly sa odvíjajúcich melódii a ponurých atmosfér Lynchovho Eraserheada. To všetko vsadené do moderných jazzových (darkjazzových) šablón. Trombónové, gitarové alebo sláčikové motívy vynorujúce sa zo spätnoväzobného šumu, ambientných plôch a ruchov a niekedy až glitchovej rytmiky občas doplnene samplovaným alebo živým spevom. Tento polhodinový vytvor je ideálnym spoločníkom do dnešného mrazivého počasia.
Vypočuj si: youtube, last.fm(celý album)
Alleviat
Benea Reach2008 / Tabu Records
info: Benea Reach, myspace, last.fm
Pre všetkých fanúšikov progresívneho (post)hardcoreu čí technického mathcoreu pripravila tato nórska banda minulý rok mimoriadne kvalitný album. 
V diskografii kapely v poradí druhý radový album predvádza to, v čom vynikali už na predchádzajúcom albume. Mimoriadne hutné a technické gitarové záseky, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani pani z Meshuggah, kombinované z rozsekanou rytmikou a intenzívnymi vokálmi. Napriek značnej drsnosti a údernosti materiálu nestratila hudba Benea Reach nič na svojskej melodickosti (výborná klipovka New Waters, alebo na druhu stranu až antimelodická Unconditional) , ktorá na novom albume dostáva ešte väčší priestor a tým ju radí až niekam do metalcoreových vôd. Ďalším kladom albumu je jeho vynikajúca produkcia vďaka ktorej je všetko nádherne čiteľné a poslucháč si môže vychutnať každú notu, každý odtieň tohto dynamického dielka. Napriek ich, mierne v kovových vodách kontroverznej, príklonnosti ku kresťanskej ideológii, by bola škoda nechať sa odradiť niečím, čo s ich tvorbou, ako aj sami zdôrazňujú, nemá nič spoločné.
Vypočuj si: youtube, myspace
...Like a Hurricane Made of Zombies
The Teknoist2008 / Ad Noiseam
info: myspace, last.fm
Berlínsky label Ad Noiseam vydal minulý rok prvý dlhohrajúci album veterána hardcore a gabber scény djja a producenta, ktorého sme mimochodom mali možnosť zhliadnuť naživo už aj v našich končinách, angličana Mike Haywarda (a.k.a. The Teknoist). A
lbum ktorý priamo ilustruje jeho postupný odklon od rovných beatov k viac breakcoreovo pojatej rytmickej smršti. Nie žeby sa z jeho tvorby vytratili silne zdistortované beaty a basy, alebo nebodaj tanečnosť. Jadro albumu stále tvory silne tanečno orientovaný 4x4 beat, lenže pomedzi tento základ sa preplietajú a stále viac predierajú zlámané beaty, ktoré mu spolu s vynikajúco vystavanými melódiami dodávajú až prekvapivú ľahkosť (napr geniálne epická Lion Girl). Melodickosť tohto materiálu je asi to, čo poslucháča najviac prekvapí a čo by možno až v takom množstve nečakal, čo Teknoistu stavia po bok jeho kolegu Endusera. Teknoistova tvorba stále zostáva ťažká a tvrda ale v žiadnom prípade nie ubíjajúca, čo spôsobujú práve spomínané striedania melodických a atmosférických trackov s tvrdšími a priamočiarejšími „dancefloor smashermi“.
V ostatných ohľadoch je ...Like a Hurricane Made of Zombies docela regulérny breakcoreový album s hlbokými basmi, rozsekaným amenom, dokonca príde aj na obligátne gitary napríklad vo Full Metal Teknoist s vynikajúco vysamplovaným Linkin Parkom.
Vypočuj si: youtube, youtube
Assassins: Black Meddle, Part 1
Nachtmystium
2008 / Candlelight Records
info: myspace, last.fm
V poradí štvrtý album tejto sympatickej americkej partičky, stvorenej dvojicou Blake Judd a Pat McCormick, je možné s kľudom považovať za vrchol toho čo v minulom roku vyplávalo z čiernych vôd. 
Časť sympatii ktoré vzbudzuje je možné pripísať faktu, že ako jedna z mala (po boku napríklad Anaal Nathrakh a Wolves in the Throne Room) umyla warpaint a zahodila detinskú "kvlt" image a celú svoju energiu sústredila do toho podstatného – do hudby. A podobne ako ich súputníci vymenili pálenie kostolov za chladnú neľudskosť a ekológiu, oni sa rozhodli pre psychedéliu 70tych rokov (stačí sa pozrieť na obal). Aj keď od posledného albumu sa zvuk kapely prečistil, stále ostáva verná poznávaciemu znaku svojej tvorby zastretému zvuku a na prvé počutie jednoliatej zvukovej mase, z ktorej sa len postupne dlhším počúvaním začínajú vynárať gitarové ornamenty, občasné sample, rytmické vyhrávky a nečakané inštrumentácie (saxofón v Seasick (Part 2: Oceanborne)). Čo sa celkového štýlového vyznenia dosky tyká, kapela sa ešte ďalej vzdialila svojej čisto blackmetalovej minulosti a ešte zreteľnejšie sa prihlásila k pinkfloydovským rockovým odkazom. Dôkazom toho nech je úvodná One Of These Nights, ktorá je (vraj) priamou citáciou / poctou pikfloydovskej One of These Days. Hneď nasledujúca skladba nám ale dokonale predvádza skutočnú tvár Nachtmystium, blackmetalový základ striedaný až heavymetalovými refrénmi dotváraný psychedelickymi gitarovými riffmi a samplamy. Na ukážkovo blackmetalovej Your True Enemy zas ukazujú, že nezabúdajú kde ležia ich korene. Black Meddle je emotívny a pompézny (obidve v dobrom zmysle) Black N' Roll, ktorý bez hanby môže ukázať smer mnohým blúdiacim európskym čiernym spolkom.
Vypočuj si: youtube, youtube, last.fm
Iwrestledabearonce
Iwrestledabearonce
2009 / Century Media
info: myspace, last.fm
Veselý názov, veselá image, veselá hudba? V poslednom čase sa akoby roztrhlo vrece s obdobnými, samých seba nie príliš vážne berúcimi, kapelkami. A mam taký pocit že nie všetci túto skutočnosť berú s nadšením. 
Stále sa nájde dosť ľudí s názorom že scénu by mali tvoriť len zamračený panáci so zaťatými päsťami. Pravdou je že malo z týchto rýchlokvasených bánd prekvapuje kvalitou alebo prekoná životnosťou jedno ep. Iným zas stačí jedna platňa aby nadobudli u niekoho pomaly kultový status a u iného zas spôsobuje príslovečné otváranie nožíka vo vrecku. Myslím že takýmto prípadom sú aj títo šiesti američania. Ťažko ich tvorbu zaradiť do určitého štýlu, sami sa definujú ako deathcore. Ja by som ho možno nazval skôr paródiou, s častými výletmi snáď do všetkých možných aj nemožných strán. Od disca k jazzu, od šialeného grindcoreu k melometalovým refrénom s operným spevom. Všetko je to prevedené s poriadnou dávkou humoru a nadhľadu (napr téma z inšpektora Gadgeta v Ulrich Firelord: Breaker Of Mountains). Sám som zvedavý na ďalší, už regulérny album tejto nepochybne talentovanej partičky, ktorá môže ponúknuť určíte viac, ako len sympatickú speváčku so šialeným prejavom, aj keď to možno bude len vyvolanie úsmevu na tvári.
Vypočuj si: youtube, youtube
Ægri Somnia
Vstrebanie svojho výtvoru sa nám nór Erlend Bilsbak ani vôbec nesnaží uľahčiť. Snáď jeho pôvod vysvetľuje chlad, ktorý z nahrávky sála, ale z ktorej časti jeho podvedomia pochádza to celkové temne, morbídne a tajomne vyznenie nahrávky, radšej ani nechcem vedieť. Až nebezpečné deprimujúci a rovnakou mierov brutálny počin pri počúvaní ktorého som sa nemohol zbaviť predstáv sériových vrahov a temných pivníc (vyše 20dsať minútová Confessions) prekladaný útržkami znepokojujúcich (dúfam že len filmových) nahrávok, ubíjajúcich basov a klaustrofóbiu vyvolávajucich lámaných beatov, predstavuje doslova nápor na psychiku. Tento album je proste zlý. 
