Various - Now That's What I Call Slam

Now That's What I Call Slam
Various
2009 / Invisible Oranges
info: Invisible Oranges, Metal Inqusition, last.fm

Málo kedy sa stáva aby sa niečo, čo začne ako žart(?) na úkor pofidérnych spálňových jednočlenných skupiniek, stalo novým "fenoménom" a dokonca prekročilo hranice internetu a bolo akceptované a prevzaté samotnými postihnutými (rozumej interpretmi), tak ako sa to podarilo novotvaru wigger slam pochádzajúcemu zo škodoradostných hláv tvorcov blogu Metal Inquisition - na ktorý týmto chcem upozorniť všetkých fanúšikov ale hlavne nepriateľov metalu. A keďže nás tu zaujímajú nové, rastúce a perspektívne hudobné fenomény nemôžem si nechať ujsť možnosť odprezentovať vám mixtape z dielne týchto fajnšmekrov, ktorý vás uvedie do novej žiarivej budúcnosti metalového žánru. Na budúce si posvietime na brutal crabcore.

Vypočuj si: Now That's What I Call Slam

HORSE The Band - Desperate Living

Desperate Living
HORSE The Band
2009 / Vagrant Records
info: HORSE The Band, myspace, last.fm

Dnes by som vás rad upozornil na nový album zaznávaných vnukov americkej hc scény, 8bitových rockerov HORSE The Band. Dá sa chápať znechutenie pravoverných bojovníkov za čistu scénu, že z celého toho post-ironického – ale nie zosmiešňujúceho - prístupu tejto bandy k hudbe, nie sú extra nadšený, ale zasa na druhú stranu, len čistý ignorant by chcel tejto pätici bláznov uprieť invenciu alebo skutočné muzikantské kvality. Čí už ide o tvrdé silno hard/metalcoreom ovplyvnené postupy, experimentálnejšie alebo čisto poprockové vsuvky, všetko zvládajú s nonšalanciou profesionálov. Vo všetkých polohách sú uveriteľný, či deathcoreové klepačkové pasáže, alebo hardcoreové záseky alebo čisté nintendo úlety, nič v ich podaní neznie silene alebo strojene prearanžované. Kostru songov väčšinou tvorí čistokrvný rock z ktorého sa často púšťajú na výlety čí už do drsnejších alebo naopak do (zámerne cheesy) popových pasáží a nemenej často všetky tieto polohy miešajú do jednej veľkej kopy. Celkovo ale celý album nakoniec nevyznieva, ako by sa z popisu mohlo zdať, chaoticky a zámerne rozdrobene, možno už aj kvôli vyššiemu veku a skúsenostiam hudobníkov, znie album na pomery štýlu až neuveriteľne dospelo. Žeby nintendocore už nebol len záležitosťou násťročných bláznivých deciek, ale dospel do podoby ktorú ocení aj širšie (aj keď určíte nie mainstreamové) publikum? Uvidíme, každopádne sa američanom podaril výborný ľahko znervózňujúci rockový album. Asi ako image speváka.

Vypočuj si: youtube, youtube