skip to main |
skip to sidebar
Winter Hours
Tombs2009 / Relapse Records
info: myspace, last.fm
Tombs – ďalšia internetovo vyhypeovaná kapelka na jedno použitie alebo nová hviezda na už aj tak preplnenom nebi progresívneho metalu. 
Fakt že neznáme New Yorkské trio (až na frontmana Mike Hilla pôsobiaceho v hc úderke Anodyne), ktorého prvý album prešiel skoro bez povšimnutia, vydáva svoj druhý dlhohrajúci album nikde inde ako pod gigantom Relapse už niečo naznačuje. Chytľavé melodické riffi s občasnými výletmi do shoegazeu, tribal rytmy a spev v stredných polohách, niekedy mierne pripomínajúci svojou melodikou Burtona Bella (neľakajte sa, naozaj len mierne) by ešte nespôsobili žeby Tombs nesplynuli s masou podobných sludge / (post)hardcoreových kapiel z Relapse katalógu. To čo ich posúva niekam inam - a čo mne osobne veľmi sedí - je blackmetalová nálada prestupujúca celým albumom. Či už cirkulárkové riffi v úvodnej Gossamer alebo hneď nasledujúca ukážková Golden Eyes, za ktorú by každý true kvlt černokňažník dal svoju čiernu dušu, len aby ju mal na svojom albume on. Spolu s občas mierne havraním vokálom a temnými melódiami vytvára skutočnú atmosféru úzkosti, pretrvávajúcu počas celej doby tohto trestuhodne krátkeho albumu. FEAR IS THE WEAPON.
Vypočuj si: youtube, myspace
Filth
Venetian Snares2009 / Planet Mu
info: Venetian Snares, myspace, last.fm
So železnou pravidelnosťou živí Aaron Funk našu závislosť novými dávkami jeho patentovanej drogy. 
Tentokrát je to, až na jednu výnimku, desať zlatých dávok acidu priamo na tanečnom parkete. Po dvoch „oddychových“ albumoch a poslednom retro ohliadnutí sa poobzeral po niečom ďalšom jeho srdcu blízkom - po acid techne. To že Roland 303 je nástroj jeho srdcu milý dokázal už pri jednom zo svojich bočných projektov Last Step, ale tentokrát sa rozhodol všetok tvorivý pretlak vypustiť pod Snaresovskou hlavičkou. To že to nebude žiadna prechádzka ružovou záhradou je hádam každému jasne, nechajme teraz bokom rytmickú časť, ktorá je na štandardnej (rozumej vysoko nadpriemernej) kvality, to o čom sa na tomto albume jedna je basová linka. Takúto komplexnosť som zažil naposledy za Aphexových čias, toľko poprepletaných a ultrakomplexných melódií človek len tak nepočuje a už vôbec nestrávi na jedno vypočutie. Tento album si treba pomaly rozpletať a vychutnávať každé sínusové pípnutie, každý poprehýbaný 303jkový tón, každé skryté analógové zákutie, ktoré vzniklo pod rukami tohto producentského génia.
Vypočuj si: youtube, youtube
Concrete
Whourkr
2008 / vlastným nákladom
info: Whourkr, myspace, last.fm
Dnes sa pozriem na už starší druhý radový album francúzskych Whourkr tvorených dvojicou Igorrr a –i snor. 
Už len to že sa jedná o Francúzku kapelu a jej polovicu tvorí už spomínaný zberateľ úchylností Igorrr o niečom napovedá. Pre lepšiu predstavu o ich tvorbe a aj preto, že ja nič lepšie nevymyslím, tak sa na sto percent stotožňujem s definíciou, že Whourkr znie ako skladby Fantômas hrané cyborgami. Predstavte si chaotickú zmes štýlov (podľa ich vlastných slov IDM - Intelligent Death Metal :) poskladanú do robotickej mozaiky. V hudbe akoby chýbal ľudský faktor, občas až smiešne archaické - ako za čias pokusov o fasttrackerovské metalové songy - gitarové záseky, rozkúskované a poskladané do ešte krkolomnejších sekavých pasáži, náhodne pozliepane vokály a riffy a vlastne celkový cut’n‘paste šablónový prístup k stavbe songov. Totálna dekonštrukcia hudby. Niekde zas prekvapia až nečakané melodické pasáže, blackmetalové klávesové linky a (pokus o) mužský operný spev (kto počul niektorý z Igorrrových albumov vie o čom hovorím) a občasné zabrúsenie do drumcorpsovsky poňatého breakcoreom ovplyvneného poňatia cybergrindu. Výborný, aj keď trocha náročnejší, album, ktorého najsilnejšie stránky sa objavia až opakovaným počúvaním.
Vypočuj si: youtube, youtube
Reformation
Somatic Responses
2009 / Ad Noiseam
info: Somatic Responses, myspace, last.fm
Breakcore goes dubstep? Ako keby to bolo dnes ešte niečo výnimočné. 
Možno trocha oneskorene ale predsa naskočili títo bratia z UK do dubstepového vlaku, ktorému ale, povedzme si pravdu, už pomaly dochádza para. Jedno im ale treba uznať, nový album z ich hardcore/breakcore backgroundu len profituje. Zabudnite na melancholické a pri srdci hrejúce tracky, toto nie je žiaden Burial. Pripravte sa na minimalistické, nekompromisné a drsné produkcie končiace až niekde pri rhythmic noise. Ťažké až do mäsa režúce basy, valivé poohýbané a zdistortované dubové rytmy a chladná industriálna atmosféra. Konečne temný urban soudtrack na prechádzku oceľovým Metropolisom Z miest kam nás kedysi unášali Vex’d, nás Somatic Responses berú ešte ďalej a hlbšie...do vlastnej prázdnoty.
Vypočuj si: last.fm
From Rotting Fantasylands
Nero's Day at Disneyland
2009 / Cock Rock Disco
info: Nero's Day at Disneyland, myspace, last.fm
Veľká nádej breakcoreu (možno pre niektorých až spasiteľ žánru a chránenec samotného Snaresa) kalifornčan Brock Bousfield vydáva predlho očakávaný album s príznačným názvom From Rotting Fantasylands. 
A presne v nich sa aj poslucháč po vložení disku ocitne. Detské spomienky, lietajúce jednorožce, cukrová vata a bezstarostnosť, ale niekde za rohom stále číha starý pedofilný klaun. Nerov prístup k produkcii stavia značne na glitchovej estetike aj keď nie priamo na tej podobe, ktorá sa pod týmto pojmom väčšinou rozumie. Skôr pripomína prístup Basement Jaxx (s rezervou) využívaním toho, čo by iný považovali za chybu. Experimentovanie so zapojením nástrojov, náhodné spätné väzby, neočakávané efekty a glitche to je jeho poznávacím znamením. Hudobnú náplň albumu tvoria silné a podvedome známe akoby sakrálne melodické motívy, nie nepodobné francúzskemu prístupu Igorrra, ale ľahšie, vzdušnejšie možno infantilnejšie a prehnané cez vyhorené integrované obvody. Toto všetko je podložené rytmikou pohybujúcou sa v okolí 200 bpm, tvorenou niekde neidentifikovateľnými mikroútržkami samplov skreslených na nepoznanie, niekde klasickými breakmi, pripadne vysamplovanými živými bicími. Tieto polohy sa často striedajú v rámci jedného tracku v prepracovaných štruktúrach, vedia kedy poľaviť a kedy zasa pritlačiť na pílu aby udržali vašu pozornosť po celú dobu trvania albumu. Prichádzajúcu jar Nero's Day at Disneyland okorenil art technovým opusom par excellence a potvrdil svoju povesť vychádzajúcej hviezdy scény. Môžme len dúfať že mu to výdrži čím najdlhšie.
Vypočuj si: youtube
The Art Of Distortion
Ako je už z názvu dosky jasné, nepripravil pre nás veterán poľskej hardcore/breakcore scény žiadnu výťahovú relaxačnú music. Po experimentoch s ťažko stráviteľnými breakcoreovými výplachmi sa vracia s oldschoolovo znejúcou, z hardcore koreňov čerpajúcou platňou. Priamočiarejšie beaty, niekde až tranceové syntetizátorové linky, mashupové samplovanie a najmä nad všetkým prevládajúce a všetko obaľujúce skreslenie. Strieda temne drum & bassom až offbeat technom ovplyvnené pasáže s hutnými hardcoreovými (v týchto pripomína Teknoistu a Hellfisha, najmä vtipným samplovaním všetkého možného) s ľahkosťou dlhoročného profesionála.
