skip to main |
skip to sidebar
Desperate Living
HORSE The Band2009 / Vagrant Records
info: HORSE The Band, myspace, last.fm
Dnes by som vás rad upozornil na nový album zaznávaných vnukov americkej hc scény, 8bitových rockerov HORSE The Band. 
Dá sa chápať znechutenie pravoverných bojovníkov za čistu scénu, že z celého toho post-ironického – ale nie zosmiešňujúceho - prístupu tejto bandy k hudbe, nie sú extra nadšený, ale zasa na druhú stranu, len čistý ignorant by chcel tejto pätici bláznov uprieť invenciu alebo skutočné muzikantské kvality. Čí už ide o tvrdé silno hard/metalcoreom ovplyvnené postupy, experimentálnejšie alebo čisto poprockové vsuvky, všetko zvládajú s nonšalanciou profesionálov. Vo všetkých polohách sú uveriteľný, či deathcoreové klepačkové pasáže, alebo hardcoreové záseky alebo čisté nintendo úlety, nič v ich podaní neznie silene alebo strojene prearanžované. Kostru songov väčšinou tvorí čistokrvný rock z ktorého sa často púšťajú na výlety čí už do drsnejších alebo naopak do (zámerne cheesy) popových pasáží a nemenej často všetky tieto polohy miešajú do jednej veľkej kopy. Celkovo ale celý album nakoniec nevyznieva, ako by sa z popisu mohlo zdať, chaoticky a zámerne rozdrobene, možno už aj kvôli vyššiemu veku a skúsenostiam hudobníkov, znie album na pomery štýlu až neuveriteľne dospelo. Žeby nintendocore už nebol len záležitosťou násťročných bláznivých deciek, ale dospel do podoby ktorú ocení aj širšie (aj keď určíte nie mainstreamové) publikum? Uvidíme, každopádne sa američanom podaril výborný ľahko znervózňujúci rockový album. Asi ako image speváka.
Vypočuj si: youtube, youtube
Axe to Fall
Converge2009 / Epitaph
info: Converge, myspace, last.fm
Rozporuplný album, ktorý v rovnakej miere zožal pochvaly ako aj zadupávanie pod čiernu zem. Vypočuj si a rozhodni sám za seba. To by mohla byť najkratšia charakteristika nového albumu otcov (chaotického) hardcoreu Converge. 
V čom je najnovší album iný? Pre každého čo počul ich predchádzajúci počin, by to nemal byt problém uhádnuť. Starý dobrý Converge asi dospeli, možno mierne menej tlačia na pílu a pridali viac melodickosti, dokonca aj mnohými nenávidené a zavrhované gitarové sóla. Možno sa viac pohrávajú so súčasnými "modernými" vplyvmi stoner, noise, sludge a rôznych ďalších post-hudobných odnoží (stačí sa pozrieť do zoznamu hosťujúcich hudobníkov). To na ich tvorbe najpodstatnejšie ale zostalo. Nespútaná energia, usmernená zúrivosť, chaos a punk. Priamočiaré až punkové vypalovačky preložené melodickými vyhrávkami, ako podklad pre značkový chorý vokál Jacoba Bannona. Aj napriek určitej ukľudnenosti je tu stále poriadna dávka chaotickosti v zámerne špinavej produkcii, heavy party poprekladané zúrivými klepačkami a najmä poznávacie znamenie Converge, psychopatické vokály. Nikto sa nemusí báť žeby pri tejto doske zaspal, najmä prvá polovica je nekompromisný „nárez“. Koniec albumu zasa tvorí vynikajúce záverečné skľudnenie s hosťujúcim neurotikom Stevenom Von Till a proste geniálna záverečná "balada" so skvelou celou osádkou Genghis Tronu, po ktorých bez problémov môžete spustiť peklo znova od začiatku. U mňa šesť hviezdičiek z piatich.
Vypočuj si: youtube, youtube
Let the Night Roar
King Cannibal2009 / Ninja Tune
info: King Cannibal, myspace, last.fm
Po rokoch vydávania guerillových mixtapeov sa Londýnčan Dylan Richards rozhodol pretaviť svoje hudobné predstavy do nového projektu King Cannibal a nového albumu ukutého priamo v alchymistických dielňach labelu Ninja Tune. 
A aj napriek tomu že tento album je jeho oficiálnou prvotinou, prezentuje sa na ňom v najlepšej producentskej kondícii, zrovnateľnej s dlhoročnými harcovníkmi ako napríklad s krajanom The Bug. Ako už toto prirovnanie mohlo naznačiť, aj napriek vydavateľstvu, nečakajte žiaden easy listeningový nujazzík na nedeľné odpoludnie. Cannibal nám predloží mohutnú dávku toho najlepšieho z dubu, dancehallu, ragga a trochy dubstepu. Ako sa na albume striedajú čisto inštrumentálne tracky s klasickejšie poňatými vokálnymi, tak aj štýlovo neustále osciluje na pomedzí atmosférického, idm infikovaného minimalistického dubu a priamočiareho masívneho heavy dancehallového crusheru. Príkladom nech sú hneď dve prvé skladby albumu, "zlá" Aragami Style a "ezoterická" Murder Us. Kým prvá je priam geniálny mix ragga, dubstepu s pár breakmi, ako určený pre zabitie na tanečnom parkete, druhá je introvertná zaglitchované dubové miniatúra, aj keď tiež úplne nezaprie svoje gangsterské korene. Obidve tieto polohy zvláda Cannibal s ľahkosťou dlhoročného profesionála. Povinnosť pre všetkých fanúšikov už spomínaného Buga, alebo skôr jeho Razor X Productions. Apokalypticky dub ako ma znieť.
Vypočuj si: youtube, youtube
Tarot Sport
Fuck Buttons2009 / ATP Recordings
info: Fuck Buttons, myspace, last.fm
Ak som čistou náhodou nevychválil dostatočne predchádzajúci album tejto londýnskej dvojky, pokúsim sa to napraviť touto recenziou. V poradí druhý album noise (popových) bojovníkov rozvíja ich osvedčené postupy použite už na ich vynikajúcom prvom albume. 
Teda naďalej môžme čakať noiseové drony obalené v epicky vystavaných melódiách, podložené hypnotickými šamanskými rytmami. Najočividnejšou zmenou je skoro úplná absencia skreslených (screamo) vokálov ako si ich pamätáme z prvého albumu. Teda až na pár výnimiek, ako napríklad v prvej skladbe, kde ale aj tak prehnané cez tremolo efekt plnia len úlohu ďalšieho nástroja. Ďalšou zmenou je zjemnenie nálad a celkovej atmosféry albumu, tu je najviac viditeľný pomaly prechod od - aj keď melodického – noiseu, ku terajšiemu psilocybínovému technu a čo je najmarkantnejšie, k postrocku. Toto najlepšie ilustruje už spomínaná prvá skladba, ktorá je postupne gradovaná do neskutočných výšok a keď už čakáte koniec, alebo aspoň oddychové skľudnenie, prichádzajú ďalšie a ďalšie vlny nových melódii, droneov a rytmov v nekonečnej variujúcej a nabaľujúcej sa slučke. Táto až architektonická výstavba songov, dovedená skoro až k Godspeed You! Black Emperor dokonalosti, je len jeden z dôvodov kvôli ktorým tento album skoro určíte neodložíte po prvom vypočutí. Striedanie ostrých noiseových motívov s chytľavou elektronikou a až filmovo epickými melodickými plochami, ktoré niekedy uletia až niekam k Vangelis, postrocková výstavba skladieb a silná charizma to sú dnešný Fuck Buttons. A ich druhy album, ktorý nám pripravili, je vynikajúci aj keď stále mierne obskúrny počin, ale priznajme si o obskúrnosti nám tu predsa ide.
Vypočuj si: youtube, youtube
Bambaataa Eats His Breakfast
Neil Landstrumm
2009 / Planet Mu
info: Neil Landstrumm, myspace, last.fm
Raňajkové menu ktoré nám prostredníctvom Planet Mu servíruje tento škótsky gentleman je prekvapivo šťavnato a výživné namiešané z analógových acidových tónov, 8-bitových videoherných melódii, zahustené bohatierskou dávkou grime a dubstepu. Nasekané, zamiešané, vyšľahané a podávané s ľahkým idm šalátom.
Po albumoch nabitých post-technom, neo-raveom a ďalšími nič nehovoriacimi hype pseudoštýlmi, Neil konečne upriamil svoju producentskú pozornosť na niečo zmysluplné (imho:) a to na dub, grime a 8-bitové mašinky. A vzal to pekne od podlahy. Celý album je vystavaný z plôch ako ukradnutých zo starých pinballových automatov a pacman videohier. Poprepletaných s analógovými basovými linkami na solídnom beate a s občasnými vokálnymi hosťovačkami. 8-bitový dubstep vo svojej vrcholnej forme. Vtipné a chutné.
Vypočuj si: youtube , youtube
Forgive Us Our Trespasses
A Storm of Light2009 / Neurot Recordings
info: A Storm of Light, myspace, last.fm
Americký Storm of Light si na vydanie svojho druhého albumu nemohli vybrať lepší čas ako momentálne hmlisté a sychravé obdobie, ako ideálne pozadie pre spytovanie svedomia a škriabanie jaziev na duši emocionálnym šmirgľom s príznačným názvom Forgive Us Our Trespasses. Sludgeový bojovníci tiahnuci do boja pod vlajkou Neurot Recordings nasadili do útoku na poslucháča ťažkú artilériu. Úsporná rytmika, valivé a hutne bahnité riffy, hypnotické (možno trocha monotónne) vokály a najmä silná atmosféra sú ich hlavnými zbraňami. Možno nie príliš originálny a novátorský prístup, ale kto by to aj chcel, keď tu máme naservírovanú poctivú porciu remeselne bezchybne odvedenej práce v ktorej je aj napriek tomu cítiť, že si všetci zúčastnený za svojou tvorbou sto percentne stoja a nie len chladnú profesionalitu. Vynikajúci album vynikajúcich hudobníkov, ktorý možno žáner nikam ďalej neposúvajú, ale pravé za to som im vďačný.
Vypočuj si: youtube
It's All Happening
iwrestledabearonce2009 / Century Media
info: myspace, last.fm
Pätica US šialencov sa konečne rozhýbala a vypustila do sveta svoj prvý regulérny album. O ich eponimnom epečku som už písal, takže čo ďalšie povedať o desiatich skladbách nabitých energiou, vtipom, výbornými inštrumentálnymi výkonmi a hlavne originalitou. 
Snáď len to, že ich novší počin sa mi zdá o trochu viac učesaný a menej (menej silene) preskakujúci hranice štýlov. Klávesové breakdowny, zneužívanie typických prvkov všemožných metalových aj nemetalových žánrov, výborný prejav speváčky, to všetko zostalo len v ešte lepšom technickom prevedení a zabalene v kvalitnejšej produkcii. Ako príklad krásne poslúži hneď úvodná skladba. Začína nekompromisným náklepom po ktorom sa preklopí do melodického post/emo/coreového refrénu, potom znova besné pražcové jazdy a klepačky , trocha južanského rocku, mathrockové gitarové vybrnkávačky, vokoder, „operné“ zbory, úchylná country, nenormálny mosh. A to všetko na ploche necelých štyroch minút. Čo nakoniec o tomto výbornom albume povedať, vypočujte si ho a posúďte sami.
Vypočuj si: youtube
AlbumPeťo Tázok & Karaoke Tundra
2009 / Bigg Boss
info: myspace Peťo Tázok, Karaoke Tundra, last.fm
To že Karaoke Tundra je jeden z najvýraznejších slovenských producentov mi mohlo byť jasne už po vypočutí jeho predchádzajúcej spolupráce Kačica s hlavou tigra. Na sto percent ma ale presvedčila až jeho nasledujúca spolupráca, zas s jedným z najoriginálnejších slovenských mc Benem. Nový Peťo Tázok je album, ktorý sa v katalógu pražského labelu Bigg Boss určíte nestratí. Temne až nihilistické básne na podklade inteligentných beatov plus nezmýliteľný héliový hlas Peťa Tázoka. To sú stavebné kamene tohto albumu. Hudobná zložka pohybujúca sa niekde medzi experimentálnym hip-hopom, dubstepom a glitch-hopom. Koncepčne ladené texty (alebo skôr básne) na míle vzdialené od štandardných stoka/ego/reprezent tém. 26 hudobných miniatúr, skladajúcich slam poetry obraz malo/predmestského prostredia alkoholikov, čudákov a iných stratených existencii. Mierne náročnejšie počúvanie, v ktorom si ale každý určíte nájde niečo pre seba. A nezabudni, keď tam budeš, pozdrav prosím ťa Bukowského.
Vypočuj si: youtube, youtube
Now That's What I Call Slam
